Postaviť tri veľké mená československej hudobnej scény na jedno pódium a okoreniť to pompéznymi superlatívmi na ich adresu sa ukázal ako správny recept na naplnenie košickej Infinity Arény, ktorá toho pamätá, podobne ako oni, tiež veľa. Tešiť sa bolo na čo, aj keď časový priestor bol logicky menší, než by si každý u svojho favorita (favoritov) prial. Kvalitné osvetlenie a dve veľkoplošné obrazovky pre časti publika sediaceho vzadu len podčiarkovali už vopred pozitívnu atmosféru. Plytvať ďalšími prívlastkami na adresu účinkujúcich nebudem, keďže za všetkými je ukrytá úspešná a zaujímavá história dokumentovaná aj na tomto portáli.

Infinity aréna sa nenaplnila len ľuďmi a sľúbenými legendami, naplnil ju hlavne vynikajúci zvuk, ktorý bol pre mňa aj napriek vysokým očakávaniam ozajstným prekvapením. Dokonca bol rovnako výborný, nech ste stáli v ktorejkoľvek časti haly, čo nebýva pravidlom - hľadanie ideálneho miesta na mnohých koncertoch potvrdí... 

Úlohu zahriať publikum dostala FERMATA, ktorá si týmto aj tento rok splnila povinnú košickú zastávku. Začínalo sa „For Huascaran“ nasledovaným „You And Me“. V klasicky výbornom zvukovom háve kapela šliapala na 100% a do každej prezentovanej skladby sa hudobníkom podarilo vpasovať celkom nové elementy. Najviac sa ušlo „Green Pub“, kde by sa dalo hovoriť o skoro komplet novom diele. Potešilo takisto prekvapivé zaradenie výbornej skladby „Hrdzovlasá“ z albumu „Simile“ a s Ferom Griglákom sme si zasnívali v „Guitar Dreaming“. Inštrumentálnej virtuozite štvorice hudobníkov nie je čo vytknúť a moderné prevedenie predvedených kompozícií necháva pôvodné nahrávky prinajmenšom zvukovo za sebou. Neomrzí ma ani opakovať to, že FERMATA „live“ ma nenudí nikdy a teším sa na stretnutie o rok.

Ako už kolega naznačil, FERMATA splnila všetky očakávania, a aj napriek tomu, že sme mali neustály pocit déjà vu, dočkali sme sa perfektnej a paradoxne nenudiacej show. Možno si poviete, že používam frázy, no čo sa týka FERMATY - od tejto formácie sa určite nedá očakávať nič iné ako kvalita. V každom prípade neprestanem dúfať, že už pri nasledujúcej zastávke FERMATY v Košiciach sa dočkáme aj nových songov.

BLUE EFFECT - pojem mne viac-menej neznámy, no z pôvodnej kapely dorazil na košické pódium len Radim Hladík a s ním aj rock’n’roll, na ktorom sa publikum mohlo viac zabávať, bez potreby sústredenia sa na zložito vystavané kompozície. Zvukovo opäť výborné a trojica mladíkov s uleteným spevákom Honzom Křížkom zdatne asistovala starému maestrovi, z ktorého prehľad doslova sálal. Miestami až príliš expresívne pôsobiaci Krížek na seba strhával množstvo pozornosti a BLUE EFFECT boli o energii, živelnosti pretkanej miestami  hororovými partmi, keď si pán Hladík na pomoc zobral slák. Kapela si ukrojila peknú porciu času, posledné dve cover verzie mi prišli už ako zbytočné. Druhý život prezentovaných skladieb sa teda vydaril, aj keď bolo dosť cítiť, že trojica mladých energických hudobníkov to ťahá iným než pôvodným smerom. Ja som celý čas rozmýšľal, či sa to starému pánovi pozdáva a baví ho to, keď sa v skladbách prelína rock, ska, miestami až metal. Zdalo sa mi, že áno a tak aj po druhom sete viac než spokojnosť.

Česi sa stali pre mňa najväčším prekvapením večera. Nie z toho dôvodu, že by som ich tvorbu doteraz nepoznal, ale následkom ich prístupu k vlastným songom. Veď aj Radim Hladík počas koncertu povedal niečo v tom zmysle, že mladíci v kapele by „nerozchodili“, ak by mali ich songy hrať starým spôsobom. Dočkali sme sa neuveriteľne moderných a živých skladieb, ktorých vek bol vynovený absolútne modernou produkciou. Zaradenie coververzií z dielne THE BEATLES a DEPECHE MODE bolo možno prekvapivé, no aj tu BLUE EFFECT ukázali svoju mimoriadnu schopnosť pretvárať staršie kompozície k nepoznaniu - ktorá im ide mimoriadne od ruky. BLUE EFFECT v ten večer boli mojim najsilnejším zážitkom, možno aj práve pre Arrowom spomínanú nepotrebnosť vžívať sa naplno do ich hudobnej produkcie.

Set COLLEGIUM MUSICUM začínal pomerne neskoro, keď už nebolo možné koncetrovať svoju mentálnu energiu spôsobom, aký by si excentrická a komplikovaná hudobná produkcia zoskupenia vyžadovala. Napriek tomu si charizmou nabitá kapela dokázala pritiahnuť pozornosť a prsty Mariána Vargu, lietajúce po hammondkách vlievali do publika značnú dávku energie. Šestica skladieb roztiahnutých na vyše hodinovú plochu predstavovala dokonalý rez tým, čím sa kapela vyznačuje. Aj napriek faktu, že polovica momentálnej zostavy hrá vo FERMATE, malo vystúpenie úplne iný charakter s osobitým (a do tretice fantastickým) zvukovým vyznením. . Inštrumentálnu exhibíciu podtrhol M. Valihora, ktorému bol venovaný aj priestor pre (príliš sebastredné) bubenícke sólo. Samozrejme, živé klasiky ako „Hommage à J. S. Bach“ alebo „Ulica plná plášťov do dažďa“, obohatené o drobné improvizácie, nemohli sklamať. Predvedený set nemôžem označiť za nič menšie ako hlboký umelecký zážitok, na ktorom sa neodrazili ani problémy s nastavením pódiového aparátu.

Ako poslední pódium obsadili COLLEGIUM MUSICUM, ktorých prínos pre slovenskú scénu je myslím absolútne zbytočné komentovať. Okrem Mariána Vargu a Martina Valihoru sa na pódiu ukázala aj dvojica muzikantov, ktorí už mali jednu show za sebou. Fedor Frešo a Fero Griglák na sebe ale nedali znať nijakú únavu a spolu s prvými dvoma menovanými dali do svojho vystúpenia všetko. Nebudem sa tu nejako siahodlho rozpisovať, pretože len ťažko by som našiel vhodnejšie slová než aké použil kolega Thorn vo svojom reporte na minuloročné bratislavské vystúpenie skupiny. Samozrejme, isté rozdiely medzi vtedajším koncertom a aktuálnym vystúpením v rámci trojkoncertu legiend československého rocku sa našli. V prvom rade „vargovci“ odohrali kratší set, ako by mohli, prípadne aj chceli, veď tak, ako aj predchádzajúce dve kapely, ani oni nedokázali nafúknuť čas. V tomto prípade ma ale zamrzelo zaradenie tak trochu zbytočného sóla na bicie v podaní fenomenálneho Martina Valihoru. Samozrejme zbytočného z hľadiska faktu, že by som radšej uprednostnil song z dielne COLLEGIUM MUSICUM. Kvôli pokročilému času, únave a na môj vkus príliš hlasnému zvuku som si už nedokázal naplno vychutnať koncert tejto legendy, v každom prípade ale vyjadrujem veľkú spokojnosť s nasadením kapely a kvalitou ich produkcie. No aj tak budem dúfať, že sa táto štvorica čoskoro ukáže v Košiciach na samostatnom koncerte.

Text: Arrow a Koscj
Fotografie: Koscj